❤ Gymnazisti v Mochovciach ❤

O chvíľu to budú dva mesiace, čo chodíme do školy. Pre mňa to nebolo nič nové. Síce som nastupovala so strachom čo ma čaká, aké nezmysli sa zase budeme učiť, ale tešila som sa spolužiakov, kamarátov a v podstate aj celkovo na školu. Síce mi budú chýbať výlety, dovolenky, dlhý spánok samozrejme, no bolo na čase znovu zasadnúť do školských lavíc a vzdelávať sa. Za ten mesiac a pol približne, ktorý prešiel ako voda, sa toho veľa nestalo. Od 5. septembra som sa stala oficiálne druháčkou. Bol to strašne super pocit, keď nastúpite do školy, ktorú poznáte a nemusíte mať stresy ako prváci. Znovu sedím s Lucinkou, ktorá to bude musieť so mnou vydržať ďalší rok. V tomto článku by som Vám chcela ukázať náš prvý druhácky výlet do Mochoviec. 

Do Mochoviec sme išli hlavne preto, aby sme sa niečo dozvedeli o elektrárni, ktorá tam stojí. Išli sme v piatok 14. októbra na Viktorkine narodeniny, ktorú týmto pozdravujem (Všetko najlepšie ❤). Cesta tam trvala približne 2 hodiny. Keď sme prišli do elektrárni, hneď pri vchode bolo tepelné zrkadlo a dajme tomu „hracia plocha“, na ktorú ste si mali zastať a dupať po nej a v podstate Vám to ukáže koľko W elektriny ste vyrobili.  Mohli sme si spraviť selfie, čo bolo strašne super, taktiež jazdiť na motorke. Keďže sme boli 4 triedy druhákov, bolo nás veľa a museli sme sa rozdeliť do skupín. Vzali nás do menšieho kina, kde sme pozerali 3D film. Potom sme šli ešte pozrieť jadrový reaktor a veľký balón, v ktorom sme chodili. Avšak strašne zlý vzduch v ňom bol. Ten pán, ktorý nám robil prehliadku sa s nami išiel povoziť a ukázal nám miesta, kde kedysi žili ľudia, ale vzhľadom na to, že sa postavila elektráreň, museli sa odsťahovať a domy zbúrať. Ostal len cintorín a kostol. 

 Môj nastávajúci Štefan 

Z Mochoviec sme išli do Levíc, kde nás autobus vysadil na parkovisku pri TESCU. Z tade sme išli pešo na ulicu, na ktorej bol jarmok. Na začiatku boli kolotoče, na ktoré som chcela ísť, ale bola veľká zima a nechcela som riskovať, že budem viac chorá ako som. Takže kolotoče sme škrtli a prechádzali sme sa iba pri stánkoch. Z každej strany sa valila vôňa trdelníkov alebo pečeného mäsa. Plus strašne veľa obchodov s oblečením, s hračkami, balónmi a obchodíky s perníkmi. Keďže vonku nám bola zima, šli sme naspäť do TESCA, v ktorom bolo aspoň teplo a šli sme (ako inak) na kávičku, na ktorej sme stretli naše profesorky. Keď sme hľadali autobus, všimli sme si, že za Tescom bolo niečo ako „City centrum/STOP SHOP“, kde sme sa mohli ísť pozrieť. Cesta naspäť mi ubehla rýchlejšie. Bude to asi tým, že moji spolužiaci spievali alebo sme sa s Luckou fotili. Proste bol to ďalší krásny výlet, s mojimi ❤.