.správaj sa slušne

Všimli ste si to ? O tri mesiace sú tu Vianoce. Pri predstave, že o pár týždňov sa spustí vianočné šialenstvo, sa mi nedá nič iné len prevrátiť oči. Veď je tu september a s ním prichádza jeseň, ktorá má tiež svoje čaro. Je to nádherné obdobie plné farieb, mäkkých ponožiek, huňatých diek či pečených gaštanov a samozrejme obdobie únavy. Myslela som si, že na mňa to tak pôsobiť nemôže, ale mám pocit, že to pôsobí na mňa trikrát viac ako na hocikoho iného. Unavená som od prvého septembra a vždy to na mňa príde okolo obeda. Studené nohy, studené ruky, som unavená = prichádza jeseň. Navyše je to teraz taký prelomový mesiac. Snažím sa užívať si ničím nerušený pobyt doma, mierne zaťažený balením na internát.

.správaj sa slušne

"Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe." Neviete si predstaviť koľkokrát som túto vetu už počula či už od mojej mamky, starkej či kamarátky. Koľkokrát sa stalo, že mi táto veta znela v hlave ako kontrolka v aute, keď som mala chuť byť protivná, hnusná, zle som sa vyspala alebo som proste bola popŕhlená. Veľakrát sa mi stalo aj keď som brigádovala, že na mňa nie pekne pani vybehla kvôli nejakému krému či aviváži a ja som jej nemohla povedať, čo si naozaj myslím.

Čo vám evokuje slovo slušnosť ? Podľa čoho viem, či som slušná ? Stačí, keď budem dodržiavať všetky pravidlá alebo stačí len jedno ? Alebo sa slušnosť počíta na percentá ? Niekto si možno predstaví prísne vyzerajúce chlapa či naopak elegána v obleku. Veľa ľudí hodnotí slušnosť podľa oblečenia, spisovnosti jazyka či podľa zdvorilostných fráz. Ja všeobecne nehodnotím ľudí podľa oblečenia, ale práve že si všímam ako ten človek vystupuje, ako sa správa, aký je k ľuďom či k prírode.

Slušným sa človek nerodí, ale musí sa ním stať. Nenarodili sme sa s pravidlami v hlave, čo sa smie a čo zase nie, ale bolo (je) našou povinnosťou ich vedieť všetky. Určite si pamätáte tie nezabudnuteľné výroky :

"Nevieš sa pozdraviť ? Ty nevieš, čo sa patrí ?"

"Prečo si spolužiačke neotvoril dvere ? Kde si nechal slušnosť ?"
"Nevykladaj si nohy na stoličku, je to neslušné! To aj doma tak robíš?"

Nie každý deň je nedeľa, každý má svoje starosti a stresy. Niekedy sa stane, že máme deň blbec, niečo nás bolí, sme nepríjemní, podráždení. Najhorší sú asi ľudia, ktorí sú podráždení vkuse. Nemajú v sebe ani trošku citu, slušnosti či empatie, čo je tiež významná zložka slušného správania. Pomaly zabúdame, ako sa správať. K okoliu, ale ak k sebe samým. Tak ako sa aj ja zamýšľam nad tým, ako sa správam k druhým ľuďom, tak isto sa zamyslite aj vy. Nezabúdajte na "prosím" a "ďakujem". Buďte ohľaduplní a trpezliví. Ak aj uvidíte napr. nervóznu predavačku za pokladňou, milo sa jej prihovorte, poďakujte, náležite poproste a neponáhľajte sa. Uvidíte, že sa nám tu bude žiť lepšie! Ja sa budem snažiť robiť to isté. Byť slušná, milá a vľúdna a veriť, že tým nakazím aj ostatných.