.aké skutočne sme

Je začiatok septembra. Keď poviem, že mi leto zbehlo doslova lusknutím prsta, nepreháňam. Letný semester mi skončil na konci júna, mesačná prax v laboratóriu a august ani neviem ako prešiel. Deň po dni, týždeň po týždni - mám pocit, akoby tie dni nemali dvadsaťštyri hodín, ale iba štrnásť. Každopádne, máme tu september a s ním aj chladnejšie počasie. Neostáva nič iné, než pomaly odložiť všetky obľúbené sandálky, sukne, šaty a vybrať zo skrine bundy či kardigány. V dnešnom článku však vôbec nechcem rozoberať ako rýchlo mi ubehlo leto alebo moje problémy s oblečením v skrini.

Ženy a krása, to je niečo ako slnko a teplo. Jedno bez druhého nedokáže existovať. no aj napriek tomu si pod tým teplom každý predstaví niečo iné. Kým je iným teplo, ja ležím pod dekou s ponožkami. Alebo keď umieram od horúčavy, ostatní povedia, že sa konečne oteplilo. Takto podobne je to aj s krásou. Jej spektrum je veľmi rozsiahle a nedá sa vyjadriť žiadnou fyzikálnou jednotkou. Každý považuje za ideál krásy niečo iné, no najčastejšie je to to, čo vidíme na iných ľuďoch. Krása je proste niečo, čo sa nedá zmerať a asi ani zadefinovať.

Aké sme ?

Sú nejaké maličkosti, ktoré vám dopomôžu k spokojnosti ? U mňa sú to také klasické veci - pekný make-up, obľúbené oblečenie, nové topánky, dokonale nalíčená linka, čerstvo umyté vlasy alebo aj napríklad taká spodná bielizeň či obľúbená vôňa. Určite aj vy máte niečo, čo vás vie nakopnúť a často vám vylepší náladu.

Myslím si, že väčšina žien si svoju krásu neuvedomuje. Pekné, lesklé vlasy vnímame ako rozstrapatenú metlu, namiesto pekných ženských mäkkých kriviek, vidíme kufor, pekné bruško vidíme ako reklamu na pneumatiky Continental a pod. Vidíme to, čo neexituje a prehliadame to, čo iní obdivujú. ˇ

Čaro krásy musí vychádzať zo ženy. Musí byť spokojná sama so seba. Krása ženy nespočíva v tom, koľko má rokov, ani v tom, aké gény zdedila po svojich rodičoch.