Lúčime sa ...

"Až pri lúčení spoznáme, akí sú nám drahí tí, s ktorými sa lúčime."

Je koniec školského roka a pre mňa končí aj základná škola. Tak ako na každej škole, majú deviataci Rozlúčkovú, na ktorej sa lúčia so spolužiakmi, učiteľmi. Naša škola a my sme neboli výnimkou. Rozlúčkovú sme plánovali 2 mesiace a na moje očakávania dopadla celkom fajn. Rozlúčková bola tento týždeň vo štvrtok 25.júna o 14:00. V pondelok sme si spravila babskú jazdu (všetky spolužiačky z triedy) a nakupovali sme. Museli sme kúpiť našej triednej darček a výzdobu. Vo štvrtok ráno sme sa všetci zišli a dorábali ešte stužku pani učiteľke, ktorú môžete vidieť na psíkovi. Na začiatku sme mali slávnostný príchod, potom sme začali spievať (viete si to predstaviť tie falošné hlasy) AJ TAK SME STÁLE FRAJERI. Nasledoval príhovor žiakov, ktorý som prednášala ja. Potom sa k nám prihovorila pani riaditeľka, ktorá ku každému povedala zo pár viet a nakoniec bol príhovor našej triednej. Keď pani učiteľka začala rozprávať, hneď mala slzy v očiach a ani my sme sa nevedeli ovládnuť a plakali sme všetci spolu. Každý z nás dal pani učiteľkám kytice a kvety. Ja som nechtiac rozplakala pani zástupkyňu.. V mene celej 9.A, ktorú sme potom nevedeli nájsť sme sa poďakovali našej triednej a darovali jej darček. Spolužiaci Kristína a Martin čítali častušky. Všetky vám sem nejdem dávať. Mne napísali takúto :

Učiteliek pomocníčka,

parlamentu predsedníčka.

Blond vlasy a modré oči,

kolo chlapcov sa vždy točí.

Prerástla už všetky baby,

no na Kuba netrúfa si.

Keďže nikto nejedol, hneď po všetkých týchto ceremóniách sme si mohli ísť sadnúť a vychutnať si chlebíčky a koláče, ktoré sme pripravili doobedu. Keď väčšina učiteľov odišla začala sa zábava. Tancovali sme a spievali naše obľúbené slovenské ľudové, cigánske i zahraničné pesničky do mikrofónu, že sa to nedalo počúvať. Naši chlapci sa dosť odviazali a tancovali ako o život. Všetku výzdobu, ktorú sme museli zakvačiť a zaviazať sme odtrhli a obviazali sa krepovým papierom. Aspoň sme toho v piatok nemali veľa, čo dať dole. Keď väčšina mojich spolužiakov už išla domov, pretože im išiel autobus a zostali sme iba 6, tak sme dojedali čo sme ešte mali a pokračovali v zábave. Okolo siedmej sme všetko začali baliť a v piatok nás čakalo upratovanie. Nevládali sme sa ani pohnúť, po tej zábave nás bolelo asi všetko. Tak sme si posadali do takej menšej kuchynky v škole a vyjedali zvyšné koláče. Keďže celá škola mala OČAP alebo OŽAZ (Ochrana človeka a prírody) a my sme nemali čo robiť, tak sme si pustili 50 odtieňov šedej, pri ktorom nás načapala triedna a práve v tej najlepšej chvíli.