...branecký

 Najlepší spôsob ako sa uliať zo školy sú školské výlety. Nevymeškáte nič a predsa v škole nie ste, a nemusíte sa učiť. Vo viacerých článkoch som Vám spomínala, že chodím na Gymnázium B.S.Timravy. V septembri začal môj predposledný, tretí, rok na tejto škole. Ako všetci tretiaci, tak aj môj ročník sme mali koncom septembra branecký kurz v Nízkych Tatrách a dnešný článok bude venovaný práve jemu. Odchádzali sme v utorok ráno, ja (ako inak) nabalená s plnou taškou hygienických vreckoviek, liekov a sprejov do nosa, keďže som bola taká šikovná a ochorela som. Odchádzali sme v utorok do Nízkych Tatier, konkrétne do hotela Biela Medvedica (Bystrá, Tále). 

Prvý deň sme mali len také cvičenia okolo hotela ako napr. zdravotnícky kurz, strieľanie, turistický kurz, hod granátom,.. Večer sme si mohli zahrať volejbal, futbal či bedminton. Druhý deň.. To bol jeden z tých dní, kedy neviete či Vám bolo dobre alebo zle. Ale budem to brať optimisticky. V tento deň sme mali túru na Chatu Milana Rastislava Štefánika.  Podľa mňa to nie je najľahšia túra, ale zvládnuť sa to dá. Na chate predávali fantastický bylinková čaj,  bol to asi najlepší čaj v mojom živote. Potom sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina sa vrátila naspäť a druhá skupina pokračovala na Ďumbier. Z 20 minútovej cesty na ten nešťastný kopec sme išli asi 90 minút. Tá cesta nemala konca, ale nakoniec sme to všetci v zdraví zvládli. Krásnych 2043 m n.m. Cesta naspäť už bola trošku horšia, ale všetko dopadlo dobre. Ak si odmyslím svalovku, otlaky, to, že sme boli všetci smädný a unavený, tak to bol krásny výlet a ten výhľad za to stál. Na tretí deň sa nikomu nechcelo zodvihnúť z postele, ale museli sme "podstúpiť" orientačný beh, v ktorom moja skupina skončila 4 alebo 5 z 8, už si presne nepamätám. Ráno sme mali ešte takú menšiu prechádzku na golfové ihrisko a k hotelu Partizán. Prechádzali sme lesom, v ktorom boli takéto čarovné muchotrávky a vyzeralo to tam ako v rozprávke. Po orientačnom behu sme znovu hrali volejbal, futbal alebo bedminton. Štvrtý deň, čiže piatok sme sa už len naraňajkovali, pobalili a odišli naspäť domov. Každý večer sme mali nejakú spoločnú "aktivitku". Buď sme hrali spoločenské hry, spievali a hrali alebo môj spolužiak napodobňoval profesorov.  Pri každom takomto výlete sú zlé ale aj dobré veci. Vždy treba myslieť na tie dobré a na zlé zabudnúť. 

 Zasnežené Vysoké Tatry