Som dospelá

Aké je to byť dospelou ? Aký je to pocit ? Túto otázku sa ma pýtala kamarátka asi 3 dni pred mojimi narodeninami. Život plynie. Plynie ako rieka a tá moja rieka prúdi už 18 rokov. Konkrétne 18 rokov 1 týždeň a 2 dni (minúty, sekundy a stotiny už odo mňa nechcite. :) ).  Ja sa s ním snažíš udržať tempo a naučiť pár vecí. Pokiaľ ma sledujete na Facebooku alebo Instagram, tak viete, že 15.júna som mala svoj veľký deň a stala som sa oficiálne dospelou. Ešte stále patrím do tej kategórie "násťročných", ale dosť ma desí tá predstava, že jedného dňa sa budem musieť úplne osamostatniť a ešte viac ma desí, akú prácu budem mať. Keďže študujem na gymnázium, tak mám na výber kopu povolaní, lenže čím viac toho mám na výber, tým si neviem vybrať. Ako každý človek na tejto planéte, tak aj ja mám svoje sny a ciele, ktoré sa snažím postupom času plniť. 

Ale ako je to vlastne so mnou ? Nezjedla som múdrosť sveta, ani som nepadla učená z neba.  Často bývam zmätená, niekedy naivná a rada snívam. Som veľmi tvrdohlavá a niekedy reagujem až príliš prchko, čo sa mi veľakrát vypomstilo. Ale na druhej strane som veľmi empatická, zodpovedná a úprimná. Nemám problém povedať niekomu do očí, to čo si myslím. Úprimne, ani veľmi nepociťujem nejaké zmeny na mne od kedy mám osemnásť. Jediná vec, ktorej som si vedomá, že sedmička v mojom veku sa zmenila na moje obľúbené a šťastné číslo - osem. Cítim sa tak na 14, vyzerám na 21 a v občiansky mi hlási čerstvých 18. Avšak stále som to isté dievča, tá vysoká, modrooká Zuzka, plná kreatívnych a bláznivých nápadov, so svojimi záľubami, cieľmi a snami. 

Stále zbožňujem ružovú farbu, milujem rozprávky, napr. dnes ráno som pozerala Gumnkáčov a spievala si "Gumkáči, hneď ich spoznáš priamo pri práci, to, čo robia, sa ti zapáči, už sú tu Gumkáči." Samozrejme zmenili sa moje postoje k určitým veciam, veľa vecí už ani neriešim, nechám to vypustiť z hlavy a zaoberám sa tým, čo je pre mňa skutočne dôležité a čo stojí za to, aby sa zdržiavalo v mojich mozgových kanálikoch. Nečítala som o nich, ani mi ich nik nepovedal. Prišli časom, naučil ma ich život. Niektoré bezbolestne, iné možno so slzou v očiach.

Narodeniny som oslávila naozaj skvele a som veľmi šťastná, že sa až tak dobre vydarili. Ráno v deň mojich narodenín ma spolužiaci nechceli pustiť  do triedy, pretože mi prichystali prekvapenie. Na mojej lavici ma čakala malá čokoládová torta, na ktorej bolo osemnásť sviečok. No kto má tie najlepšie spolužiačky na svete? Po škole sme si šli sadnúť a trošku sme oslavovali. Krásnu kyticu 19 červených ruží som dostala od môjho Kubka. Chcel mi kúpiť 18, ale kvetinárka mu ich nechcela predať, lebo párny počet sa dáva na hroby. 

 

 

 

Na druhý deň som už mala oslavu s rodičmi a s rodinou. Doma ma čakalo nádherné prekvapenie 

od rodičov v podobe krásnej torty, ktorá ako skvelo vyzerá, aj tak skvelo chutí.Ak by Vás zaujímalo, tak bola čokoládovo citrónová a bola viac než fantastická. Veľmi ma potešila, ani len som nečakala, že bude v realite ták nádherná a veľká (a ťažká). K tomu som od rodičov dostala krásnu kyticu s bielymi ľaliami, od starého otca 19 krásnych ruží, od Matúška, môjho brata knižku a ružu a krásne dve orchidee. Budem sa modliť, aby som sa starala o ne, lebo pri mne aj kaktus vyschne. Kvety sú proste najväčšia radosť, hlavne, keď sú tak nádherné ako tieto! Oslavovali sme až do noci a myslím si, že to bola skvelá oslava. 

Chcem sa veľmi pekne poďakovať každému, kto si spomenul na moje narodeniny, kto mi gratuloval či už osobne alebo na Facebooku, SMS-kou alebo mi zavolal. Samozrejme ďakujem za všetky darčeky a kvietky, ktoré som dostala.