Wien - Bratislava

 “Nikto si neuvedomuje aké nádherné je cestovanie, až kým nepríde domov a nepoloží hlavu na svoj starý známy vankúš”,  Lin Yutang

Neviem ako mojim spolužiakom, ale mne môj vankúš chýbal. Cez týždeň spolu nemôžeme byť, pretože môj ocko má niečo proti nášmu vzťahu. :D No dnešný článok nebude o vankúšoch, ale o výlete do hlavného mesta Rakúska a môjho rodného Slovenska. Vo štvrtok 28.5. sme sa všetci stretli pred školou a lúčili sa s rodičmi. Museli sme skoro vstávať, už o 5:00 bol odchod z našej úžasnej obce. Prišiel pre nás luxusný autobus z cestovnej kancelárie a dlhá cesta plná zážitkov a spania sa mohla začať. Cesta autobusom mi prišla kratšia ako cesta vlakom. Možno preto, lebo som išla s mojimi bláznivými spolužiakmi so školy. Počas cesty sme hrali karty, ale väčšinu cesty sme mali sluchátka v ušiach. Naša prvá zástavka bola v Kittsee = čokoládovňa. Viete si predstaviť aký sme boli natešený z toho, že ideme do čokoládovne. Nebola to síce továreň na čokoládu, kde riaditeľom bol Willy Wonka, ale majiteľom je rodina Hauswirth. Previedli nás továrňou a potom sme išli do obchodu, v ktorom sme mohli ochutnať všelijaké dobroty (čokolády, banánky v čokoláde, rumové pralinky alebo pralinky s rôznymi príchuťami ovocia). Ja osobne som toho veľa nezjedla, pretože po 3 kúskoch praliniek som mala dosť. Potom nasledovala cesta do Viedne na Zámok Schönbrunn. Veľký a hlavne krásny palác s rozľahlými krásnymi záhradami, fontánami, bludiskom, ZOO, vláčik, Glorietta. To sa ani slovami nedá opísať aká nádhera to bola. V rozľahlých záhradách sme mohli vidieť rôzne sochy (Myslím si, že to boli grécky bohovia. Ak sa mýlim, opravte ma). Po návšteve Zámku Schönbrunn sme si išli pozrieť na Viedeň. Dóm sv. Štefana, Operu, Hofburg, Parlament, Radnicu a Prírodopisného alebo Umelecko - historického múzea. V múzeum sa mi tiež veľmi páčilo, síce tam bolo veľmi veľa vypchatých vtákov, ale pekne. Pred múzeom bol taký menší sloník a oproti múzea bola socha Márie Terézie. Vo Viedni bolo krásne, počasie nám vyšlo. Keď sme išli aj po uliciach všade boli iba autá typu AUDI, BMW, MERCEDES, JEEP, RANGE ROVER,.. Proste také lepšie autá. Bolo vidieť, že Rakušáci si žijú na vysokej nohe a majú sa dobre. Okolo 17:00 sme odchádzali z Viedne a mali sme prísť do Bratislavy o 19:00, ale sme prišli o 21:00, pretože vo Viedni boli zápchy. Na jednej ulici sme čakali asi pol hodinu. Ale do Bratislavy sme prišli v pohode a mohli sme sa ubytovať v našom HOTELI PRIM v STAREJ VAJNORSKEJ. Večera nám tiež chutila, i keď kamarátke nevyšlo do taniera (mala tam asi iba 2 kolieska mrkvy a zo pár rezancov). O desiatej bola večierka, ale my sme samozrejme nespali, tak nás naše milé pani učiteľky zamkli na izbách. Podľa mňa to bolo aj dobre aspoň sme nemali vzácne návštevy :D 

Ja som bola veľmi unavená čiže som ako prvá išla spať o 23:30. Ostatný išli spať o tretej. Ráno sme museli čakať na pani učiteľky, kým nás prídu odomknúť. Zatiaľ sme si volali ako ťapše. (Boli sme 3 metre od seba. Proste chýbali sme si.) Spolužiačka Dada, ktorú môžete vidieť na väčšine fotiek (tá bruneta) mala v piatok narodeniny. Čiže som jej prvá gratulovala cez telefón. :D O 8:00 sme mali raňajky, kde sme sa všetci do sýtosti najedli a potom sme sa už museli zbaliť a pokračovať v prehliadke nášho hlavného mesta. Začali sme Parlamentom, pri ktorom sme mali krásny výhľad na Dunaj aj celkovo na celú Bratislavu. Dúfali sme, že uvidíme nášho premiéra Róberta Fica, ale bohužiaľ sa neukázal. Potom nasledoval Bratislavský hrad, o ktorom som nevedela, že je v tvare lichobežníka a nie štvorca. Taktiež bol aj z hradu krásny výhľad. V hrade sme boli pozrieť najväčší klenot (neboli to šperky, drahokamy ani cennosti). Bola to studňa. Pani sprievodkyňa nás potom viedla Starým Mestom. Boli sme pri Dóme sv. Martina, pri oboch Národných Divadlách,, pri Michalskej bráne, pri Radnici. Všetci sme sa nahrnuli k Čumilovi, ktorého sme sa dotkli a niečo si želali. Poznáte ten pocit, keď si máte niečo priať a neviete čo. Presne tento pocit som mala v BA. Na Hviezdoslavovom námestí pri Slovenskom Národnom divadle sme mali rozchod. Hodinová obedná prestávka, mohli sme sa potúlať po okolí, nakúpiť suveníry, najesť sa. Moje kočky zlaté (Dada, Janka, Kika, Sisa, Taťa, Lenka) sme zašli na pizzu. Tak sme sa najedli, že sme nevedeli ani vstať. Kým sa papkali a vyhrievali sa na slniečku prisadol si k nám jeden pán, ktorý sa volal Thomas a rozprával nám akého má syna, že je Rakušan, ženu má zo Žiliny. Akože veľmi milý ujo. No, keď som to doma povedala, všetci si mysleli, že to bol nejaký úchyl. Presvedčte sa sami či vyzerá ako úchyl. (Fotka je dole nižšie). Potom nasledovala krásna prechádzka po nábreží Dunaja. Mysleli sme si, že pôjdeme aj na loď, iba keď učiteľky zahlásili, že pokračuje po nábreží. A nasledovali nákupy. Ale ešte pred tým sme obehali celú Euroveu dookola. Keď sme čakali na autobus videli sme Tomáša Maštalíra. V skutočnosti je to riadny fešák. nakupovali sme v AVIONE, na ktorý sme mali čas 2 hodiny. Oblečenie, ktoré som si kúpila, by som vám chcela nafotiť v nejakom outfite ak sa mi podarí niečo také spraviť. Po nakupovaní nás všetkých boleli nohy a unavený sme šli domov. Väčšinu cesty som prespala, takže mi to prešlo rýchlo. Dada bola už Zvolene nervózna a žrali ju mrle. Viete si predstaviť čo dorábala a ja chúďa som sedela pred ňou. Doma nás už všetci netrpezlivo čakali. Toto bol najkrajší zážitok s deviateho ročníka a som rada, že sme ho mohli prežiť všetci spolu.