Koniec je nový začiatok

Po každej noci nasleduje nový deň, (nový deň), a každý koniec je len novým začiatkom, už viem. (KALI) 

Dnešný príspevok bude ten, na ktorý tak všetci čakáte back to school = Prvé dni na gymnáziu. Prečo je názov Koniec je Nový začiatok. Niečo staré končí a niečo nové začína. Základná sa skončila. Detské časy, keď sme sa hrávali s bábikami a riešili detské lásky je už za nami a začína dôležité obdobie = dospievanie. Ako väčšina detí, mladých ľudí, ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť, idú na strednú školu, vyučiť sa za niečo, ako sa to tak laznícky povie. Tým, že sa skončila základná, začína stredná škola ( u mňa Gymnázium) nový začiatok. 


Začiatky vždy bývali, sú, aj vždy budú ťažké. Ja som išla do nového prostredia, kde som zo 400 detí poznala 10, tak si to viete predstaviť, aké som mala pocity. Prvý deň budem mať pred očami asi po celé 4 roky, teda asi po celý život. Všetci boli vyhúkaní, nevedeli sme, kde máme ísť, čo a ako bude. Školu som poznala, ale nikdy som tam poriadne nebola vnútri, len na prijímačkách v jednej triede. Prvý týždeň my tá budova pripadala ako nejaký obrovský zámok alebo, keď sa už bavíme o tej strednej škole, tak ako Rokfort. Nemali sme 2.septembra nič nezvyčajné, všetko bolo rovnaké ako aj na iných školách. Mali sme prísť na ôsmu, ja som tam už bola samozrejme skôr, pretože na gymnáziu mi pracuje ocino a čakali ma kamarátky, ktoré tam už dlhšie chodia. Predstúpila triedna a začala nás volať, aby sme predstúpili pred celou školou. Ja som to mala najhoršie, pretože som 1.A a som Albertiová. Takže som išla úplne prvá. Viete si to predstaviť vystúpiť sama pred toľkými ľuďmi ? Dáko som to prežila. 

 (Aby ste mali prehľad, tak vedľa mňa je Natálka a Aďka, potom je tam Dominika, Simona a neviem či vidíte Lili)
Ten týždeň, kedy sa začala "mučiareň" sme v podstate nič nerobili, len sa zoznamovali a rozdávali sa knižky. Život na gympli nie je ťažký (zatiaľ). Musíme sa učiť ako na každej škole. Triednu profesorku mám našťastie veľmi dobrú. Toho som sa asi najviac bála, aby som nemala dáku ... (veď viete aké učiteľky myslím). Nie len moja triedna, ale aj väčšina učiteľov je super. V triede je nás 30 a som pyšná na seba, že som po 2 týždňoch vedela už všetky mená zaradiť k osobám. Na začiatku nikoho nezaujímalo, že kde máme takú a takú učebňu, kde má ktorý profesor kabinet a pod. Všetci presne vedeli, kde je bufet a gauče na našej škole. A to nám nikto nemusel ani ukazovať. A ako sa správať v takomto novom prostredí ? 1.rada do života : Aj keď nemáte náladu vždy sa usmievajte a nedajte na sebe vidieť, že sa trápite, že ste sami alebo niečo podobné.  Prišla som do neznámeho prostredia, kde som poznala z videnia 2 ľudí inak nikoho. Samé neznáme tváre, ktoré po sebe civeli ako keby sme spadli všetci z višne.  Najhoršie bolo, že polovica detí/žiakov/proste tých osôb, ktorý tam sedia sa všetci poznali. 2.rada do života : Hneď sa zoznámte so spolužiakmi. Prečo ? Ak budete v takej situácii, že nebudete skoro nikoho poznať, prihovorte sa aj tomu naj nezaujímavejšiemu človeku v triede. Po nejakom čase sa všetci spoznáte a už bude dobre. Moja trieda už po týždni sme si spravili spoločnú skupinu na FB a pridávali sa do priateľov. Bude to trápne ak neviete ako sa volá váš spolužiak po 2 týždňoch. Mňa oslovil jeden JANKA. Na zoznamovanie sú ideálne školské akcie. Sobotu sme boli v Políchne na Timravinom chodníčku. Boli sme síce iba polovička triedy, ale aj tam sa vzťahy upevňovali. V piatok 9.októbra ideme všetky prvé ročníky + sexta do Budapešti, takže článok budete mať na blogu v sobotu alebo niekedy, keď bude čas. :)

(❤ Monika, večne vysmiata Laura a Terezka, s ktorou máme spoločnú vlastnosť, že sa radi fotíme. A slečna nebezpečná, kto si schováva tvár je Dominika❤) 
Keď už klebetíme o spolužiakoch, skoro som zabudla na moju spolu-sediacu. Hneď prvý deň som si sadla k dievčatku menom Lucka a vydržali sme spolu už mesiac. WOOW! Sedí sa s ňou fajn, nie je nejaká hlučná ani nebodaj výbušná, len ma zvykne kopať.  S Luckou sedíme v 1. lavici v strednom rade a zatiaľ som spokojná.  Profesori sa väčšinou pozerajú dozadu, takže my sme pre nich neviditeľné a to je veľmi dobre. Teda aspoň zatiaľ.  Skôr vyvolávajú zadné lavice. Keď sme už pri tých spolužiakov, tak samozrejme pozdravujem každého môjho stredoškolského spolužiaka, tak by som sa chcela s vami podeliť o ich také NAJ. Taká Dominika sa ukludňuje na mojich profilových fotkách, Naťka hľadá pekného gymnazistu, ktorý by ovládol jej srdiečko. Radka ! Radka, je asi jediné dievča v mojom okolí, ktoré zbožňuje, tak ako ja Pirátov z Karibiku. Obidve máme radi Rossa Lyncha a upírov. Neviem či som spravila dobre, že som im nazačiatku povedal kto som. (To znie tak, ako keby som bola nejaká celebrita :D) Teda, že mám blog. Budem si musieť dávať pozor čo sem budem písať, keďže teraz mi čitatelia asi pribudnú. Ale nesťažujem si, ja som len rada.

 (S Dominičkou mojou ❤) 

 (S Moničkou ❤)
 Takže 3.rada do života : Nesadajte si dozadu. Priznám sa, že som od základnej školy veľká puntičkárka. Čo to znamená ? Vždy som mala jediná napísané všetky poznámky, krasopisne, na všetko som sa svedomito pripravovala, všetko som vždy mala priehľadne, farebne zvýraznené to čo je dôležité. (Neberte to ako chválu alebo niečo podobné.)  Nie som síce taká, že si zapisujem každé slovo, ktoré profesor/ka povie. Je to dobrá vec, keď si všetko svedomito píšete, pretože vám to pomôže na písomkách a časom aj na monitore, či maturite. Ale ak sa učíte, a ste svedomitý tak  4. radu do života už poznáte. Čo sa základnej týka, ja som bola nenormálne strašne aktívna do všetkého. Povedzme, že som bola niečo ako druhá riaditeľka. Všetko som ja mala na starosti. Bola som aktívna a všetko som chcela robiť iba ja. Tu na gympli sa chcem od všetkého dištancovať. Nezapájať sa do všetkého, do každej hlúposti. Proste byť taká šedá myška, ktorá nebude vytŕčať z davu. 5.rada do života : Chodievajte skôr spať!!! Do školy už chodím mesiac, ale každý deň si hovorím "Bože, prečo ?" Keď som chodila na základnú, tak som vstávala o 6:30. Teraz musím vstávať o 5:45 a nikdy sa mi nechce. Môj ocko je vždy vysmiaty, že on ide do roboty, aby som sa usmievala. Spávať chodím o 21:00. Áno, tak skoro. Mali by ste spať aspoň 8 hodín. Keď ste sa nestihli naučiť, tak kašlite na to, radšej si to prečítate cestou alebo príďte skôr do školy. 

6. rada do života : Buďte prirodzená/ý a na nič sa nehrajte. Keď prídete do triedy ako veľká hviezda a myslíte si, "všetky oči na mne" a máte ten povrchný výraz, že všetci sú chudáci, len vy ste dokonalosť. Mamina mi vždy hovorí : "Buď sama sebou!" Ku každému buďte milý, neodhadzujte sa od kolektívu. Keď nikto nepríde za vami, choďte vy za ním. Snažte sa nadviazať reč a neseďte ticho v lavici a čakať na spasenie. 7.rada do života : Nájdite si spriaznenú dušu. Čo sa pod tým myslí ?? Takú kamarátku alebo lásku (chlapca samozrejme). Osobu, s ktorou sa budete môcť normálne porozprávať, zdôveriť sa, zájsť na kávu/čaj/horúcu čokoládu. Vo dvoch ide všetko ľahšie.  

FACEBOOK ---> Follow me

INSTAGRAM ---> Follow me
ASK ---->Follow me  
TWITTER ---> Follow me