My organizer/diary

Ani neviem či som zvolila dobrý názov pre tento článok. Možno, by sa hodilo niečo iné. Určite všetci poznáte, keď si s niekým dohadujete stretnutie a on/a vám odpovie "Počkaj, pozriem sa do diára." Práve o diároch, denníkoch a zápisníkoch bude dnešný článok. Chcela by som sa s vami podeliť o moje skúsenosti, o zápisníky a denníky.

Síce, niektoré z nás nemajú taký nabitý program ako naše mami, i tak používajú a nosia so sebou diáre. Pre mňa je diár samozrejme veľmi dôležitý. Každý dôležitý dátum si musím nejak vyznačiť, zaznačiť, zakrúžkovať. Prvé rande, nová práca, koncert milovanej hviezdy, všetky dôležité termíny, oslavy, výročia, žúrky patria na stránky štýlového diára, ktorý by mala mať v kabelke každá z nás. Ja síce kabelky do školy nenosím, ale keď idem do mesta s kabelkou, tak samozrejme diár mi tam nechýba. Ako si značím jednotlivé udalosti ja ? Niečo farebne vyznačím, niečo len tak modrým perom. Všetko závisí podľa dôležitosti. Nový diár som si ešte nekupovala, podľa mňa je ešte skoro, tak vám ukážem môj tohtoročný. Diár je veľmi užitočná vec, aj pre slečny ako som ja, ktoré chodia ešte stále do školy. Každý rok, keď dostanem svoj diár, tak hneď si značím narodeniny, meniny a všetky sviatky mojich blízkych, kamarátov a známych. Posledný rok na základnej škole som mala diár plný školských vecí, keďže ako deviataci sme organizovali všetky besiedky, diskotéky a akcie, a hlavným organizátorom som bola ja. Okrem toho tam mám plno vecí, ktoré súvisia s blogom. Dokonca tam mám ešte zaznačené otázky pre rozhovor s Rebekou, ktorú môžete poznať s blogu style of becca. Ako ste si mohli všimnúť, tak všetko sa snažím nejak farebne rozlišovať. A prečo?

1. Je to priehľadné

2. Je to estetickejšie, vyzerá to jednoducho lepšie.

Na základnej sme si úlohy jednoducho zaznačovali na okraj alebo hocikde na strane zošita, kde bolo miesto. Každý rok som začala tým, že som si založila "odkazníče" alebo "debilníček" , do ktorého som si značila úlohy, akcie, písomky a všetko možné. Teraz na strednej mi to vydržalo nejak dlho a nikdy má to nesklamalo, len pomohlo. Možno vám to príde detské alebo nezmyselné, ale ja to proste mám a kvôli hlúpym poznámkam ostatných s tým nehodlám skončiť. Môj bráško to musí mať taktiež. Jeho je ten modrý. Ja som zase a znovu zapojila som kreatívne bunky a odkazníček som si oblepila washi páskami. (Aspoň môžete vidieť, čo sa taká gymnazistka musí všetko učiť.)

Keďže nechcem mať všetko nakope, tak som si kúpila ešte jeden taký diár alebo zápisník, notes, do ktorého si značím všetky blogové záležitosti, Vianoce, .... Odzadu mám napísané telefónne čísla pre každý prípad, keby sa mi náhodou niečo stalo s mobilom alebo by niekto nejaké číslo potreboval. Na škole sme si každý museli zakúpiť študenské preukazy, kde by sme mali mať vyplnenú prvú stranu (meno, priezvisko, adresa, rodičia, aj fotku si tam môžme dať a veľa ďalších vecí), môžme si tam písať známky ak chceme, ale nemusíme a samozrejme najpodstatnejšia vec = ospravedlnky. Práve na toto sú určené tieto preukazy. Nefotila som vám to, lebo nechcem zverejňovať moju školu.

Poslednou vecou je denník. Denníky si píše asi každé tretie dievča na svete a ono to je taktiež dobrá vec, keď sa nemáte komu vyrozprávať alebo zdôveriť so svojimi problémami, tajnými láskami, situáciami, ktoré potešili, ale aj ranili,... Časom som si aj ja písala denník, lenže v jeden deň som mu strašne veľa chcela povedať a niekedy ma už aj ruka bolela. Taktiež som ho musela mať vkuse pri sebe, lebo som sa bála, že mi ho niekto prečíta. Určite ak si budete písať alebo si píšete denník, kúpte si denník na kľúč. Môžete sa mu síce zdôveriť, ale nijaké riešenie vám nepovie ani neodpíše. Do denníku si nemusíte písať, len tajné veci, ale aj rôzne citáty a kresby a budete mať v budúcnosti pamiatku.