First year...

Ešte pred nedávnom som tŕpla v novom prostredí s neznámymi ľuďmi. Všetky tie nové veci, na ktoré som si musela zvyknúť. Nová triedna profesorka, ostatní profesori, všetky predmety, ľudia, ktorých vôbec nepoznala a strašne veľa iných vecí. Pamätám si presne môj prvý deň v novej škole. Vôbec som si nevšímala ostatných okolo mňa, bola som je v strašnom strese. Asi týždeň pred začiatkom školským rokom som si hovorila, že budem mať v triede pekných chlapcov (samozrejme aj baby moje), so všetkými sa zoznámim a pod., ale v ten deň som nevnímala absolútne nikoho a nič. To bol 2. september. Ako dni plynuli, my sme sa zbližovali, zoznamovali sa a zažívali sme spolu dobré i zlé chvíle. A zrazu je tu 30.jún a my dostávame naše prvé oficiálne vysvedčenia. Ubehol prvý školský rok zo štyroch, ktorý bol síce náročný, ale som šťastná, že som ho prežila práve na gymnázium. Tento článok bude práve o našom koncoročnom výlete na priehradu Ružiná a náš posledný deň, ktorý sme spolu prežili.

 Od 27.-28. júna sa tí "Rakušáci" tam hore vybrali na chatu. Nejdem Vám to tu rozpisovať podrobne ako naše dni prebiehali. Po ubytovaní sme objavili ihrisko na plážový volejbal, kde bolo strašne strašne strašne veľa piesku. Skoro celé dni sme hrali len volejbal.  Bola to sranda sa váľať v ňom a potom všetok ten piesok dávať dole zo seba. Okrem volejbalu sme mali aj pingpongový stôl, kde sa chlapci naplno zabavili. Poobede nám počasie neprialo a veľmi pršalo. Párkrát sme aj zmokli poriadne, čo môžete vidieť na fotkách dole nižšie. Večer, keď sa počasie ukľudnilo sme si opekali špekačky a klobásky. Druhý deň bol trochu čudný, pretože všetci sa spamätávali z noci a väčšinu dňa sme iba riadili a balili sa. Na výlete bohužiaľ nebola celá trieda. Bola s nami triedna profesorka Andrejka a jej dcérka Martinka.

 Moje zmoknuté kuriatka

 

Pri opekaní nám naša šikovná Terezka hrala na gitare a skoro všetky baby spievali. 

Po krásnom výlete, na ktorý budeme všetci spomínať prišla streda, kde sme dostali zase kopu knižiek. V podstate to bol úplne zbytočný deň, pretože okrem hrania kariet sme ozaj nič nerobili. Poobede sa odovzdávali certifikáty z jazykovej školy, ktorú som úspešne zvládla.
 Náš krásny štvrtok sa začal aj skončil perfektne. Dostávali sme vysvedčenia a našu triednu sme zahrnuli kvetmi, čokoládami a dezertami. Dostávali sme samozrejme aj pochvaly a prišla nás pozrieť aj pani riaditeľka. Po škole sme sa rozhodli si ísť niekam sadnúť. Po dlhom rozhodovaní a diskutovaní sme šli na obed. Musím pochváliť moju najdrahšiu Viktorku, ktorá nás zaviedla do krásnej Reštaurácii prameň, kde sme sa super najedli. Myslím si, že hovorím píšem za všetkých zúčastnených. Super sme sa najedli a zabavili sa. Určite ak budete blízko Lučenca, musíte sa ísť tam pozrieť.

 

Dúfam, že som Vám nespravila chute a teraz Vám tečú slinky.

 

Časť triedy, ktorá vnímala a mala záujem sa fotiť.

 
So slečnami s 2.B. (Baby, budete populárne) 

 Ďakujem každému jednému z Vás, že sme strávili spolu krásny prvý rok. Nemyslela som si, že budeme spolu tak dobre vychádzať a som veľmi šťastná, že Vás mám. Dúfam, že Patrik to zase neokomentuje, že sme závislí na selfie. Ak som niekoho zabudla pridať ja sa ospravedlňujem, ale tých fotiek je strašne veľa, čo som si myslela, že bude málo. Snažila som sa, aby ste boli všetci v tomto článku. Zažili sme spolu dobré i zlé chvíle, ale spomínať budeme vždy na tie dobré ako napr. Budapešť, Ábelová, Políchno, Viedeň, Ružiná alebo tie obyčajné dni v škole, keď sme stresovali pred dejepisom alebo sa tešili na etiku. (Pozdravujem p.prof. Rácza). Za tie dva mesiace mi budete veľmi chýbať. Vidíme sa v septembri a dúfam, že aj ďalšie tri roky budú také krásny ako tento náš prvý.