Rok s ňou

Lepšie by podľa mňa znelo "rok s ním", ale pre tentokrát sa budeme baviť o slečne, ktorá ma dokáže každý rozveseliť. Tou slečnou je môj psík resp. sučka Zara. V auguste to bude presne rok, čo sme ju doviezli domov. Ale poďme pekne poporiadku. Ako už isto viete, tak mám mladšieho brata, ktorý sa volá Matúško. Je prvým najväčším snom bolo, že chcel mať psíka. Psíky, to je taká srdcovka jeho. Určite poznáte film Hačiko príbeh psa. Ten film iba začal a môj zlatý braček, citlivá duša, už plakal. Ale pri tom filme plakali asi všetci.

Moji rodičia mu chceli samozrejme spraviť radosť, tak hľadali na internete, volali kamarátov, dokonca boli aj v útulku, no šteniatko nikde nevedeli nájsť. Nakoniec ja, najlepšia sestra na svete, som našla svojmu malému bračekovi šteniatko jazvečíka blízko pri Banskej Bystrici. Ja som s nimi nešla pre ňu, ale som všetko doma pripravovala. Keď prišli domov, môj brat mal na tvári ten najväčší úsmev na tvári. V malom košíku sa triaslo drobné šteniatko. Hneď ako som ju zbadala, to bola láska na prvý pohľad. Tá malá chlpatá guľka sa mi dogúľala do srdiečka. Prvá noc bola hrozná, no viete si to predstaviť. Celú božiu noc strašne kňučala a moja stará mama to nemohla počúvať, tak v noci išla za psíkom a venovala sa mu. Takto to bolo ešte ďalšie dve noci a potom si už Zarinka zvykla. Prvé tri týždne bola ako naše bábätko. Buď papala alebo spala. Jej obľúbené miesto bolo pod stromom a doteraz jej to ostalo. Ak sme ju dali náhodou na podušku, tak spala dolu hlavou. Kúpili sme jej "pišťaciu" sliepku, ktorej sa bála, tak tú píšťalku sme museli vybrať. Okrem toho zožerie všetko, čo jej príde pod labky. Zbožňuje svoje plyšové hračky, loptičky, laná s uzlami dokonca sa rada hrá aj s metlou, ale z toho nie je nadšený môj starký. Ako každý psík, začne štekať a nepustí nikoho cudzieho k nám domov. Avšak, toho koho pozná má veľmi rada, hneď po ňom skáče, chce sa hrať, ľahne si na chrbát a chce, aby sme ju hladkali po brušku. To je jej. Väčšinou sedí na schodoch a číha na každého, kto prejde po ulici. Keď je teplo, je schovaná pod stromom alebo pod autom. Nemá rada vodičku, ak ju umývame je to vždy veľký boj. Ako každý psík, tak aj ona nemá rada ostatné štvornohé živočíchy najmä mačky a potom sú to psy. Minule som ju videla ako zabila roháča. Dúfam, že tento článok nečítajú žiadnu ochranári. Matúško jej stále vymýšľa nejaké prezývky napr. chlpatá princezná, rotvajler, medvedík jazvečí,... Tým, že začalo leto a psíky menia srsť, Zara strašne pĺzne. Len prejde okolo mňa a už mám kopu chlpov na sebe. Ak ju začnem česať, kefa je za tri minúty plná chlpov. Počas búrky sa nebojí, schová sa so búdy a tam spí. Nijakú búrku nerieši. Je síce zlatá, poslúcha ako tak, ale je strašne tvrdohlavá. Presne ako ja. Málokedy sa stane, že neposlúchne.  No to bolo tak v krátkosti všetko o mojom psíkovi. Ak by Vám niečo zaujímalo, tak napíšte dole do komentára. Všetky fotky, ktoré vidíte v tomto článku sú buď momentky, že to bola naozaj náhoda, že tak zapózovala, ale som mala v ruke jedlo, tak ma registrovala.

Jazvečík je lovecké a dobytkárske plemeno, potrebuje veľa pohybu, čo si mnohí majitelia s prihliadnutím na jeho vzrast neuvedomujú. Jazvečík je obdarovaný obrovskou loveckou vášňou. Roky bol šľachtený pre to, aby mal čo najvyšší pracovný výkon a to mu zostalo doteraz. Má obrovskú energiu a temperament, na lov chodí nadšene a dôležito. A ono to je naozaj pravda. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo kebyže sa stretne so srnkou alebo s diviakom. Jazvečíky sú inteligentné a chápavé, nie vždy ale urobia to, čo chcete vy. Je to skôr tak, že jazvečík moc dobre vie, čo po ňom chcete, ale napred situáciu sám zváži a podľa toho, či mu to vyhovuje, povel splní.