Gymnazisti oslavujú Vianoce

Celý december si užívame vianočnú náladu. Keďže je to zase článok o gympli, bude znovu dlhý, takže sa máte na čo tešiť. Nezaostávali sme za hypermarketmi, ktoré mali už v októbri vianočné ozdoby a darčeky v regáloch. Stromček sme už mali asi koncom novembra, takže sa naozaj tešíme na Vianoce. Tento článok bude asi celý v 1. osobe množného čísla. Áno, naša stará dobrá slovenčina, ktorú by sme mali vedieť, keďže naša triedna je slovenčinárka. 

Keď som už začala písať o našej triednej, tak aj pre ňu sme prichystali vianočný darček. Sovička, ktorej pravdepodobne svietia oči. A tie malé štvorčeky sú čokoládky s vianočným vzorom. Triedna bola rada a darček sa jej páčil. Veď, kto by nemal rád sovy. 

 

Nás stromček novembrový zo začiatku vypadal takto, ako vidíte na obrázku. Po čase, z neho ozdoby ubúdali a nakoniec mal na sebe iba zopár gúľ a zvončekom. Ale tá najhlavnejšia vec bol umelý sneh, ktorým moji spolužiaci postriekali viac menej celú triedu. Na oknách máme doteraz snehuliaka a stromčeky. Upratovačky boli veľmi "šťastné", keď to videli. V tomto článku budem našu triednu iba chváliť, pretože ja si ju veľmi pochvaľujem a nemôžem na ňu povedať krivého slova. Na Mikuláša bola taká zlatá, že nám kúpila sladkosti a ráno nás čakalo v triede prekvapenie. Samozrejme, poobedňajšia kávička nesmie chýbať (Lauruška ❤).

Fotenie je u nás v triede veľmi obľúbené. Ako by povedal Patrik "trpíme poruchou fotenia". To vôbec nie je pravda, len Paťko sa nerád fotí a potom po nás kričí. Dúfam, že ak toto bude čítať, tak v škole prežijem. Náhodou fotky sú veľmi dôležitá časť, aj práce blogerky. Aspoň môžeme spomínať na pekné zážitky a pekné spomienky, či už sú dobré alebo zlé. 

(❤ Monika, Radka, Adka, Dominika, Simonka a Naťka ❤) Samozrejme nemám fotku so všetkými mojimi anjelikmi, ale to nevadí. Časom pribudnú. Keďže by sme mali byť "múdri", tak to tento týždeň u nás vyzeralo tak, že sme nič nerobili iba sme hodovali "dva dni a dve noci". V pondelok sa začali Vianočné raňajky, ktoré trvali dva dlhé dni, pod vedením cukrára Sama, ktorý v utorok behal po triedy a dával nám koláčiky. Učiteľov sme podplácali koláčmi, aby sme sa neučili a celkom dobre nám to vyšlo. 

 A na záver, niekoľko z nás išlo na pizzu. na ktorú sme museli čakať 45 minút. Ocko bol "nadšený", že ma musel čakať. Ale oplatilo sa čakať a pizza nám všetkým asi chutila. Teda mne isto. Na koniec tohto roku sme sa všetci rozlúčili, popriali si pekné sviatky a šli svojou cestou. Polovička triedy bola ešte večer na bowlingu, na ktorý som nemohla ísť. 

 

Všetkým Vám prajem krásne Vianoce, nech sa všetká starosť zruší, nech zavládne pokoj v duši.

Čo bolelo, nech sa zahojí, čo tešilo, nech sa zdvojí.
Lásku šťastie, žiadne hádky, pohodu a krásne sviatky. Všetkým želám bohatého Ježiška.
❤